Emisie v Európe klesajú. Prečo napriek tomu klimatické opatrenia stále vyvolávajú odpor?
Podľa Eurostatu emisie skleníkových plynov ekonomiky a domácností v Európskej únii klesli za posledných desať rokov o 17,2 %, zatiaľ čo európska ekonomika rástla.
Pridajte si TOUCHIT.sk ako preferovaný zdroj informácií
Napriek merateľným výsledkom sa však klimatické opatrenia vo verejnej diskusii stále často spájajú s novými povinnosťami, nákladmi či obmedzeniami. Prečo vzniká tento rozpor a akú úlohu pri presadzovaní spoločenských zmien zohráva aktivizmus? Aj tieto otázky otvorí tretí ročník Festivalu Medze v Dolnom Kubíne, ktorý prinesie diskusie o klimatických politikách, odolnosti spoločnosti aj občianskom aktivizme priamo do verejného priestoru.
Dáta z Eurostatu za rok 2025 ukazujú, že emisie skleníkových plynov ekonomiky a domácností EÚ dosiahli približne 3,3 miliardy ton ekvivalentu CO₂. V porovnaní s rokom 2015 ide o pokles o 17,2 %. Zaujímavý je pritom aj ekonomický kontext, za rovnaké obdobie vzrástol hrubý domáci produkt Európskej únie o 17,5 %. Emisie sa za desať rokov znížili v 23 krajinách EÚ a vzrástli v štyroch. Najväčší pokles zaznamenali Estónsko (-41,7 %), Fínsko (-30,7 %) a Nemecko (-27,3 %). Tieto údaje Eurostat označuje ako prvé odhady za rok 2025.
Nie všetky odvetvia sa však vyvíjali rovnakým smerom. Najvýraznejší pokles zaznamenala energetika, kde emisie oproti roku 2015 klesli o 45,3 %. V ťažbe a dobývaní sa znížili o 33,3 %, vo výrobe o 16 %, pri domácnostiach o 14,7 % a v službách o 11,9 %. Pokles zaznamenalo aj poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov (-5,9 %) a zásobovanie vodou, kanalizácia, odpadové hospodárstvo a sanačné činnosti (-2,6 %). Naopak, v stavebníctve emisie vzrástli o 11,4 % a v doprave a skladovaní o 10,9 %.
„Najviditeľnejší výsledok priniesla podľa mňa kombinácia rozvoja obnoviteľných zdrojov energie, zvyšovania energetickej efektívnosti a postupného odklonu od uhlia,“ hovorí Dana Mareková, koordinátorka Klimatickej koalície, ktorá sa venuje environmentálnemu právu, participácii, procesom EÚ a ochrane ovzdušia. Za dôležitý nástroj považuje aj emisné obchodovanie, ktoré vytvára cenu za vypúšťanie skleníkových plynov a tým motivuje k prechodu na čistejšie technológie.
Ako klimatické opatrenia ovplyvňujú každodenný život?
Klimatická politika sa často spája s veľkými európskymi cieľmi, legislatívou či percentami znižovania emisií. Jej konkrétne opatrenia sa však môžu prejavovať aj v každodennom živote ľudí. Vodozádržná dlažba a zeleň v uliciach pomáhajú zmierňovať dôsledky prívalových dažďov a horúčav a zlepšujú mikroklímu aj ovzdušie. Zateplenie obydlia v kombinácii so strešnou fotovoltikou, tepelným čerpadlom alebo iným obnoviteľným zdrojom energie si síce vyžaduje vstupné náklady, tie sa však podľa Dany Marekovej môžu vrátiť v podobe nižších účtov za energie. Za príklady opatrení uvádza aj hromadnú dopravu, bicykel či pešiu mobilitu, ktoré môžu byť prínosné pre klímu, ovzdušie, mobilitu aj zdravie.
Pri tom, ako ľudia klimatické opatrenia vnímajú, je podľa Marekovej dôležité nielen ich samotné nastavenie, ale aj spôsob komunikácie a zavádzania do praxe. Ak príde napríklad obmedzenie automobilovej dopravy bez dostatočnej infraštruktúry pre cyklistov a peších či kvalitnej hromadnej dopravy, ľudia môžu namiesto prínosov vnímať najmä obmedzenia. Podobne môže vzniknúť strach, hnev alebo priestor pre dezinformácie pri projektoch, o ktorých sa miestni obyvatelia dozvedia bez predchádzajúcej diskusie o ich dopadoch, prínosoch a ďalšom postupe alebo bez možnosti zapojiť sa do rozhodovania.
„Je škoda, že ľudia vnímajú opatrenia, ktoré nám majú zabezpečiť prežitie na tejto planéte, len cez obmedzenia či ako ‚diktát z Bruselu‘,“ upozorňuje Mareková. Za problém považuje najmä nedostatočnú komunikáciu zo strany tých, ktorí politiky pripravujú, prijímajú a uvádzajú do praxe. Podľa nej je potrebné hovoriť o klimatických riešeniach priebežne, zrozumiteľne a cez ľahko dostupné kanály a zároveň ľuďom ponúkať konkrétne možnosti a riešenia.
Adaptácia na zmenu klímy si v EÚ vyžiada približne 70 miliárd eur ročne
Znižovanie emisií je jednou zo súčastí klimatickej politiky. Ďalšou je adaptácia na zmenu klímy, ktorej cieľom je znižovať vystavenie klimatickým hrozbám a posilňovať odolnosť. Potreba investovať do adaptácie je čoraz dôležitejšia aj vzhľadom na klimatické hrozby a ich sociálne a ekonomické dôsledky.
Podľa štúdie Európskej komisie o investíciách potrebných na adaptáciu na zmenu klímy, zverejnenej v januári 2026, by mali EÚ, jej členské štáty a súkromný sektor investovať do klimatickej adaptácie približne 70 miliárd eur ročne až do roku 2050. Cieľom týchto investícií je znižovať vystavenie rastúcim klimatickým hrozbám a posilňovať odolnosť.
Štúdia zároveň odhaduje, že z približne 70 miliárd eur potrebných ročne na adaptáciu pripadá približne 30 miliárd eur na infraštruktúru, 21 miliárd eur na ekosystémy a 12 miliárd eur na potravinovú bezpečnosť. Ide o odhad investičných potrieb v oblasti adaptácie, nie o vyčíslenie nákladov spôsobených klimatickými udalosťami. Pri odhade investičných potrieb EÚ a jednotlivých členských štátov štúdia využíva spoločnú metodiku a vychádza okrem iného z klimatických rizík identifikovaných v Európskom hodnotení klimatických rizík (EUCRA) z roku 2024.
Investície do adaptácie sa týkajú viacerých oblastí, od infraštruktúry a ekosystémov až po potravinovú bezpečnosť. Potrebný rozsah a typ investícií sa pritom medzi jednotlivými členskými štátmi líšia v závislosti od ich konkrétnych podmienok. Zvyšovanie odolnosti voči klimatickým hrozbám tak popri znižovaní emisií predstavuje ďalšiu dôležitú súčasť reakcie na zmenu klímy.
Akú úlohu zohráva environmentálny aktivizmus v klimatickej politike?
Občiansky a environmentálny aktivizmus je ďalšou témou, ktorá sa objavuje v diskusii o klimatickej politike. Podľa Juraja Rizmana, riaditeľa komunikácie a PR v Post Bellum SK, zohralo ochranárske hnutie a environmentálny aktivizmus úlohu najmä pri budovaní povedomia o zmene klímy, vytváraní tlaku na politikov a formovaní legislatívy a verejných politík v oblasti klímy a ochrany životného prostredia.
Zároveň ide o tému, ktorú časť verejnosti môže vnímať negatívne, ako príliš radikálnu, konfliktnú alebo obmedzujúcu. Aj preto sa otvára otázka, ako aktivity a požiadavky environmentálneho hnutia vysvetľovať širšej verejnosti a ako viesť diskusiu o spoločenských zmenách, ktoré klimatická politika prináša.
„Ochranárske hnutie a enviro aktivizmus zohrali kľúčovú úlohu v troch zásadných veciach – budovaní povedomia o zmene klímy, vytvorení tlaku na politikov a v neposlednom rade aj vo formovaní legislatívy a verejných politík, ktoré sa venujú klíme a riešia niektoré výzvy ochrany životného prostredia,“ hovorí Juraj Rizman, riaditeľ komunikácie a PR Post Bellum SK.
Podľa Rizmana existuje priestor aj na zlepšenie komunikácie samotného environmentálneho hnutia. „Myslím, že by pomohlo, keby environmentálne hnutie zrozumiteľnejšie vysvetľovalo niektoré svoje aktivity a požiadavky,“ hovorí. Zároveň upozorňuje na to, koľko rôzne záujmové skupiny míňajú na lobing politikov a ovplyvňovanie verejnej mienky s cieľom klimatickú zmenu zosmiešňovať či spochybňovať a zdržiavať opatrenia.
Klimatická zmena sa dotýka aj miest a samospráv
Klimatická zmena sa vo verejnej diskusii často komunikuje prostredníctvom veľkých európskych cieľov, politík a čísel. Pre ľudí, ktorí sa tejto téme aktívne nevenujú, však môžu takéto opatrenia pôsobiť abstraktne. Práve preto má význam hovoriť o klimatických otázkach aj na lokálnej úrovni a prepájať ich s prostredím, v ktorom ľudia každodenne žijú.
Mestá a samospráv pociťujú dopady klimatických zmien priamo na lokálnej úrovni. Diskusia o klíme sa preto netýka iba európskych cieľov, ale aj toho, ako sa miestne komunity vyrovnávajú s dôsledkami klimatických zmien a akým spôsobom sa o týchto témach komunikuje vo verejnom priestore.
„Mestá a samosprávy veľmi pociťujú dopady zmien klímy a je veľmi zreteľné, aj pre ľudí, ktorí sa špecificky o tú tému nezaujímajú, že to ovplyvňuje aj naše lokálne životy spôsobom, s ktorým sa musíme nejak vyrovnať,“ hovorí Zofia de Groot, ambasádorka Európskeho klimatického paktu. Za dôležité považuje otvorenú a zrozumiteľnú diskusiu o klimatických témach a upozorňuje aj na potrebu zabrániť tomu, aby boli vo verejnom priestore ovládané dezinformáciami.
Festival Medze v Dolnom Kubíne prinesie diskusie o klíme a aktivizme
Festival Medze v Dolnom Kubíne sa uskutoční 4. – 5. septembra 2026 a prepojí klimatické témy s verejným priestorom, aktivizmom a životom miestnych komunít. Program prinesie diskusie venované klimatickým politikám, odolnosti spoločnosti a aktivizmu, ktoré sa uskutočnia vo verejnom priestore ako súčasť širšieho festivalového programu.
Festival zároveň približuje Európsky klimatický pakt a jeho ciele širšej verejnosti. Jedným z jeho zámerov je priniesť klimatické a spoločenské témy aj k ľuďom, ktorí sa im bežne aktívne nevenujú, a sprostredkovať ich v prístupnejšej a zrozumiteľnejšej podobe.
„Tento festival je príležitosťou pre ľudí, ktorí možno nemajú čas a kapacity na vzdelávanie sa v tejto oblasti, aby im boli klimatické témy sprostredkované čo najviac prístupným jazykom. Zároveň pre tých, ktorí sa už o klímu zaujímajú, je to priestor na prepojenie a dodanie nádeje,“ hovorí Žofia de Groot, ambasádorka Európskeho klimatického paktu.
Podobné články
2. septembra 2026
5m
Acer predstavuje nové zariadenia Aspire pre tvorcov, hráčov a rodiny
2. septembra 2026
11m
Acer predstavuje nové monitory ePaper s trojitým displejom
2. septembra 2026
4m
Acer predstavuje Veriton RI110 AI Mini Workstation pre hybridné agentské AI úlohy
2. septembra 2026
2m
APES-SK víta nový finančný nástroj na podporu energetických úspor a obnovy verejných
2. septembra 2026
3m